Potrebujete poradit? Napíšte nám na podpora@epercento.sk , alebo zavolajte na 0911 709 039 (prac.dni 09:00-15:00)

SZČO – charakteristika, výdavky, výhody a nevýhody

SZČO – charakteristika, výdavky, výhody a nevýhody
12. 12. 2022 | V kategórií: Informácie
Samostatne zárobková činnosť - takáto forma podnikania je v podnikateľskom prostredí na Slovensku veľmi populárna. Mnoho ľudí, či už hneď po skončení štúdia, alebo kedykoľvek v priebehu ich profesionálneho vývoja siahne po tejto forme podnikania a je si tak "vlastným pánom". 
Rozmýšľate nad založením si živnosti a neviete, kde začať? Zakladáte si živnosť práve teraz? Alebo ste len zvedavý, čo všetko sa skrýva pod danou témou? Tento článok je určený práve pre vás. Dozviete sa o povinnostiach SZČO, možnostiach, registrácii, výhodách a nevýhodách tejto formy podnikania. 

Vo svojom okolí sa môžete stretnúť s veľa ľuďmi, ktorí podnikajú ako SZČO, teda na základe živnostenského oprávnenia, prípadne na základe iného ako živnostenského oprávnenia. V dnešnej dobe je založenie živnosti oveľa jednoduchšie. Dá sa podať aj elektronicky a všetko ohľadom založenia živnosti je možné vybaviť na jednom mieste prostredníctvom Jednotného kontaktného miesta (JKM), kde je možné vybaviť všetky povinné administratívne úkony súvisiace so začiatkom podnikania a niektoré úkony súvisiace s podnikateľskou činnosťou na jednom mieste (napr. ohlásiť živnosť, požiadať o zápis do obchodného registra, prihlásiť sa do systému povinného zdravotného poistenia, oznámiť zmeny, ukončiť podnikanie a pod.). Okrem týchto služieb poskytujú JKM aj podrobné informácie týkajúce sa vzniku oprávnenia na podnikanie.

V minulosti mohlo vybavenie živnostenského oprávnenia trvať aj týždeň, v súčasnosti, vďaka elektronizácii (potrebný občiansky preukaz s čipom) a zriadeniu JKM je vybavenie jednoduché, rýchle a dokonca lacnejšie – pri elektronickom podaní sú poplatky spojené so založením živnosti znížené na polovicu.

Aký je rozdiel medzi SZČO a zamestnancom?

Rozdielov je veľa, napríklad pracovný čas. Zatiaľ čo zamestnanec má presne dohodnutú pracovnú dobu so zamestnávateľom, SZČO si svoju pracovnú dobu určuje sám, resp. v zmysle dohody so svojim odberateľom. Ďalšou výhodou je, že pri podnikaní si živnostník môže znížiť základ dane o náklady, napríklad na telefón, nájomné, automobil a iné, čo zamestnancovi zákon neumožňuje. Z pohľadu SZČO je to akási väčšia sloboda, keď sú sami sebe pánmi, vedia si regulovať objem práce, pracovný čas, čo uplatnia vo výdavkoch a pod. SZČO má oproti zamestnancovi aj možnosť určitej daňovej optimalizácie – môže si ľubovoľne zvoliť jeden zo spôsobov uplatňovania výdavkov, podľa toho, čo je pre nich výhodnejšie pri uplatnení výdavkov k príjmom. Spôsoby sú tri – paušálne výdavky, daňová evidencia alebo jednoduché účtovníctvo.

Čo sú to výdavky v prípade SZČO?

V prvom rade treba odlíšiť pojmy výdavok a náklad, tieto si živnostníci často zamieňajú. Pri SZČO je potrebné si uvedomiť, že z daňového hľadiska sú pre nich podstatné daňové výdavky, tzn., čo skutočne zaplatili. Uvedieme si príklad:
Živnostník prijal dňa 26.12.2022 od svojho dodávateľa faktúru za prijaté služby. Faktúru uhradil 04.01.2023. Samotná faktúra predstavuje náklad dňom vystavenia, resp. dňom dodania služby, t.j. 26.12.2022, avšak výdavkom u živnostníka sa stáva až 04.01.2023. Z toho vyplýva, že tento výdavok (aj napriek tomu, že služba bola poskytnutá v roku 2022) zníži základ dane živnostníka za rok 2023 a nie za rok 2022.
Pozn. To isté platí aj pri príjmoch. Živnostník za daný rok zdaňuje iba tie príjmy, ktoré skutočne prijal v danom roku.

Ďalej je potrebné si uvedomiť, že nie všetko čo je výdavkom – to čo živnostník zaplatil je aj daňovým výdavkom – nákladom. Náklad (daňový výdavok) je položka, ktorá sa odpočíta od zdaniteľného príjmu a zníži základ dane, z ktorého sa vypočíta daň. Základná definícia nákladu – daňového výdavku znie: výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Znamená to, že výdavok musí súvisieť s výkonom podnikateľskej činnosti , s príjmami z nej dosiahnutými, ďalej musí byť preukázateľný, teda podložený faktúrou, zmluvou, dokladom z e-kasy a musí byť zaplatený – na preukázanie slúži bankový výpis alebo pokladničné doklady. Pri vysvetľovaní pojmu daňový výdavok nemôžeme zabudnúť opomenúť aj jeho daňovú uznateľnosť. Nie každý daňový výdavok je zo strany daňového úradu uznaný v celom rozsahu. Poznáme prípady, keď je daňový výdavok uznaný v 100 %-nej výške, v zákonom stanovených podmienkach vo výške 80 % a môže sa stať, že daňový výdavok je uznaný vo výške 0 %, teda nie je uznaný vôbec.

O daňovej uznateľnosti a neuznateľnosti konkrétneho výdavku vám odporúčame konzultáciu s vašim daňovým poradcom, prípadne účtovníkom.

Spôsoby uplatňovania výdavkov

Ako sme uvádzali vyššie v texte, spôsoby uplatňovania výdavkov u fyzickej osoby – podnikateľa sú tri: daňová evidencia (preukázateľné výdavky), paušálne výdavky alebo jednoduché účtovníctvo.
Pozn. SZČO sa môže rozhodnúť aj pre podvojné účtovníctvo, avšak v nadväznosti na predchádzajúci text túto možnosť neuvádzame, nakoľko pri podvojnom účtovníctve SZČO, rovnako ako právnické osoby berie do úvahy náklady a výnosy, nie príjmy a výdavky!

Daňová evidencia – v prípade, že sa SZČO rozhodne uplatňovať preukázateľné výdavky, musí viesť podrobnú daňovú evidenciu. Preukázateľné výdavky sú skutočne vynaložené výdavky na podnikanie, ktoré sú podložené faktúrami, zmluvami, dokladmi  z e-kasy a pod. Preukázateľné preto, lebo SZČO ich musí vedieť preukázať a to práve uvedenými dokladmi. Čiastkovým základom dane je v takomto prípade rozdiel sumy zdaniteľných príjmov a sumy preukázateľných výdavkov za dané zdaňovacie obdobie. Pri tomto type vzniká SZČO povinnosť viesť počas celého zdaňovacieho obdobia daňovú evidenciu o
a) príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov
b) daňových  výdavkoch  v  časovom  slede  v  členení  potrebnom  na  zistenie  základu dane  (čiastkového   základu   dane)  vrátane  vydaných   dokladov, ktoré   spĺňajú   náležitosti   účtovných dokladov
c)  hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku [(§ 2 písm. m)]
d)  zásobách a pohľadávkach,
e)  záväzkoch.
Mohli by sme povedať, že daňová evidencia je menej prísnou formou jednoduchého účtovníctva.

Jednoduché účtovníctvo – pri jednoduchom účtovníctve SZČO taktiež uplatňuje skutočne preukázateľné výdavky a to na základe vedenia jednoduchého účtovníctva. Stáva sa tak účtovnou jednotkou. Z toho dôvodu sa na tieto fyzické osoby nevzťahuje nielen zákon o dani z príjmov, ale aj zákon o účtovníctve a postupy účtovania. Vedením účtovníctva je zabezpečený lepší a podrobnejší prehľad o príjmoch a výdavkoch ako v iných prípadoch.  
Účtovná jednotka (SZČO) účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva účtuje v týchto účtovných knihách:
  • v peňažnom denníku,
  • v knihe pohľadávok,
  • v knihe záväzkov,
  • v pomocných knihách, ak je ich vedenie potrebné na preukázanie a vykazovanie predmetu účtovníctva v účtovnej závierke, napríklad pomocná kniha o zložkách majetku, o záväzkoch z pracovnoprávnych vzťahov.
Na vedenie jednoduchého účtovníctva sú spravidla využívané účtovné softvéry na to určené. Rozdielom je tiež, že v prípade jednoduchého účtovníctva je SZČO povinná podať účtovnú závierku, nie však ako súčasť daňového priznania, ale osobitne. Účtovná závierka sa podáva v rovnakom termíne ako daňové priznanie k dani z príjmov.
Účtovná závierka v jednoduchom účtovníctve je tvorená:
  • výkazom o príjmoch a výdavkoch,
  • výkazom o majetku a záväzkoch.
Paušálne výdavky – opakom predchádzajúcich dvoch spôsobov uplatňovania výdavkov sú paušálne výdavky. V danom prípade si SZČO neuplatňuje skutočne preukázateľné výdavky ale výdavky ako percento príjmov. Toto percento je vo výške 60 %, čo znamená, že výdavky za zdaňovacie obdobie sú vo výške 60 % celkových zdaniteľných príjmov. V týchto 60-tich %-ách sú zahrnuté všetky výdavky SZČO okrem preukázateľne zaplateného poistného a príspevkov, tzn., že žiadne iné výdavky si už uplatniť nemôže.
Príklad. Živnostník dosiahol za zdaniteľné obdobie príjmy celkovo vo výške 10 000 eur. Za celé obdobie zaplatil poistné celkovo vo výške 1 200 eur. Uplatňuje si paušálne výdavky. Aký vysoký bude jeho čiastkový základ dane (ČZD)?
Príjmy = 10 000 eur
Výdavky = 6 000 eur
Zaplatené poistné = 1 200 eur
Výpočet ZD = 10 000 – 6 000 – 1 200 = 2 800 eur.

Paušálne výdavky majú však hranicu, a to 20 000 eur za zdaňovacie obdobie. V prípade, že 60 % zo sumy zdaniteľných príjmov presiahne sumu 20 000 eur, SZČO si môže do daňových výdavkov uplatniť iba 20 000 eur.

Čo sa teda oplatí viac?

Z nášho pohľadu sú to paušálne výdavky. Predsa len je to 60 % nákladov spolu s pripočítaním zaplatených odvodov a po uplatnení NČZD zriedka vyjde nejaká daň alebo len veľmi nízka. Ak k tomu ešte skombinujeme daňový bonus, prevažne má SZČO preplatok. Paušálne výdavky odporúčame najmä pri  živnostníkoch, ktorí poskytujú služby. Títo fakturujú pravidelne mesačne zväčša rovnakú čiastku a nemajú okrem poistného, telefónnych poplatkov, internetu, kancelárskych potrieb, PHL a odpisov žiadne iné výdavky a tie, ktoré majú v súčte väčšinou nedosahujú 60 % celkových príjmov. Pri živnostníkoch vykonávajúcich remeselné činnosti, alebo aj poskytujúcich napr. stravovacie služby sa objavuje viac nákladov – pribúdajú náklady na materiál a tovar, a tu prichádza do úvahy daňová evidencia, ktorá by mohla prevýšiť 60 % celkových príjmov. Pri posudzovaní toho, čo sa oplatí viac odporúčame pristupovať ku každému prípadu individuálne.

V nedávnej dobe sa uvažovalo o zrušení paušálnych výdavkov. Čo by to znamenalo?

Nebol by to to dobrý krok. Finančná správa vie podľa podaných daňových priznaní určiť % daňovníkov, ktorí využívajú túto možnosť a podľa nášho odhadu bude toto číslo dosť vysoké. Pre živnostníkov by to znamenalo  svojím spôsobom zredukovanie daňových výdavkov = vyššie dane a všetci dobre vieme, čo nasleduje pri takejto nazvime to „hrozbe“. Rozbehne sa kolotoč získavania akýchkoľvek bločkov, ktoré sa dajú použiť ako daňový výdavok. Zároveň by s touto skutočnosťou pravdepodobne súviselo zvýšenie počtu daňových kontrol dane z príjmov fyzických osôb a otázka potom zostáva, aký prínos by to malo pre štátny rozpočet.

Informácie na danú tému ponúkame aj prostredníctvom podcastu. V prípade, že by ste sa chceli dozvedieť viac prostredníctvom nášho rozhovoru s Luckou Jeleníkovou, kliknite na tlačidlo.
epercento
Pre lepší online zážitok používame súbory “cookies”. Vďaka nim presnejšie analyzujeme návštevnosť a prispôsobujeme používateľské nastavenia. Súhlasíte so spracovaním súvisiacich osobných údajov?
Vlastné nastavenia cookies

Nevyhnutné cookies

povolené

Nevyhnutné cookies sú potrebné pre fungovanie webu.


Ostatné cookies


Ostatné cookies sú cookies, ktoré sú používané predovšetkým za účelom zvýšenia užívateľského komfortu, ponúknutia reklamy podľa záujmov užívateľa, zostavovania anonymných štatistík o využívaní webstránky.

Viac informácií o cookies