SZČO – nezdaniteľné časti základu dane, daňový bonus
Nezdaniteľná časť základu dane je daňové zvýhodnenie, ktoré znižuje celkový základ dane a tým aj výslednú daňovú povinnosť daňovníka. Tento pojem vnímame ako známejší skôr u zamestnancov, nakoľko ho každý mesiac sledujú vo svojej výplatnej páske. U živnostníkov sa častokrát vníma ako „žolík“, ktorý sa uplatní po vyčerpaní všetkých daňových výdavkov, ktoré je možné uplatniť. Treba však upozorniť, že aj tu existujú výnimky.
Slovenský daňový systém ponúka viacero nezdaniteľných častí základu dane, na ktoré má daňovník nárok. Na uplatnenie nároku jednotlivých nezdaniteľných častí základu dane je však potrebné splniť zákonom stanovené podmienky každej z nich. Vo všeobecnosti platí, že o nezdaniteľné časti základu dane sa znižuje základ dane (čiastkový základ dane) daňovníka zistený z príjmov podľa § 5 – príjmy zo závislej činnosti alebo § 6 ods. 1 – príjmy z podnikania a § 6 ods. 2 – príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Tieto presne vymedzené príjmy nazývame aj aktívne príjmy. Tzn., že pri pasívnych príjmoch, t.j. príjmoch z prenájmu (§ 6 ods. 3), z použitia diela a umeleckého výkonu (§ 6 ods. 4), pri príjmoch z kapitálového majetku (§ 7) a pri ostatných príjmoch (§ 8) nie je možné uplatniť ani jednu z nižšie opísaných nezdaniteľných častí základu dane.
Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka
Ide o presne určenú sumu, ktorá znižuje základ dane – teda sumu, z ktorej sa vypočíta daň na úhradu. Zamestnanec má na výber medzi mesačným a ročným uplatňovaním nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.
V prípade, že si zamestnanec zvolí formu mesačného uplatňovania nezdaniteľnej časti základu dane:
- môže si nezdaniteľnú časť uplatniť v jednom mesiaci iba u jedného zamestnávateľa v prípade, že má viacerých súčasne;
- musí mať u tohto zamestnávateľa vyplnené a podpísané tlačivo „Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu“.
Ak sa, naopak, zamestnanec rozhodne uplatniť si nezdaniteľnú časť základu dane ročne, môže tak urobiť po skončení zdaňovacieho obdobia, a to buď prostredníctvom daňového priznania alebo prostredníctvom žiadosti o ročné zúčtovanie, o ktorého vykonanie požiada svojho zamestnávateľa.
SZČO nemá tak ako zamestnanec na výber medzi uplatňovaním nezdaniteľnej časti základu dane mesačne alebo ročne. V jeho prípade si môže nezdaniteľnú časť uplatniť jedine ročne na základe podaného daňového priznania k dani z príjmov.Aká je výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka?
Jej výška závisí od dvoch faktorov:
- od výšky životného minima platného k 01.01. príslušného zdaňovacieho obdobia (rok 2023 = 234,42 eur a za rok 2022 = 218,06 eur);
- od výšky základu dane daňovníka, resp. jeho čiastkového základu dane.
V prípade, že základ dane daňovníka je nižší alebo rovný 92,8 – násobku sumy platného životného minima, t.j. za rok 2023 ZD ≤ 21 754,18 eur a za rok 2022 platilo ZD ≤ 20 235,97 eur, výška nezdaniteľnej časti základu dane je v sume 21-násobku sumy platného životného minima, t.j. za rok 2023 NČZD = 4 922,82 eur (mesačne = 410,24 eur) a za rok 2022 NČZD = 4 579,26 eur (mesačne = 381,61 eur).
Ak je naopak základ dane daňovníka vyšší ako 92,8 – násobku sumy platného životného minima, t.j. ZD za rok 2023 > 21 754,18 eur a ZD bol za rok 2022 > 20 235,97 eur, výška nezdaniteľnej časti základu dane je vo výške 44,2 – násobku sumy platného životného minima – ¼ základu dane, t.j. NČZD za rok 2023 = 10 361,364 eur – ¼ ZD a NČZD bola za rok 2022 = 9 638,25 – ¼ ZD . V danom prípade, ak by bola výsledkom nula, tak aj NČZD je vo výške 0 eur.
Na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka nemá nárok daňovník, ktorý je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom
- starobného dôchodku,
- vyrovnávacieho príplatku,
- predčasného starobného dôchodku,
- starobného dôchodkového sporenia,
- výsluhového dôchodku,
alebo ak bol poberateľom dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, výsluhového dôchodku zo zahraničia alebo obdobného výsluhového dôchodku zo zahraničia.
Na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka nemá nárok ani daňovník, ktorému bol dôchodok priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ak suma tohto dôchodku je v úhrne vyššia ako suma nezdaniteľnej časti základu dane stanovená pre zdaňovacie obdobie. Ak teda daňovník je poberateľom dôchodku už k 1.1.2023, má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v roku 2023 iba v prípade, ak ročná suma vyplateného dôchodku v roku 2023 v úhrne nepresiahne sumu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje v tomto prípade rozdiel medzi sumou 4 922,82 eur a vyplatenou sumou dôchodku.
Ak sa daňovník stal dôchodcom v priebehu roka 2023 (teda nebol poberateľom dôchodku k 1.1.2023), vzniká mu nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka v závislosti od vykázaného základu dane.
Nezdaniteľná časť základu dane na manželku
Okrem nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, na ktorý má nárok v podstate takmer každý daňovník, existuje ďalšie daňové zvýhodnenie, a to nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela). V prípade nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela) si daňovník nemôže vybrať jej mesačné uplatňovanie. Uplatniť si ju môže len raz ročne prostredníctvom ročného zúčtovania preddavkov na daň alebo podaním daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb.
Ako už vyplýva z názvu, uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane je podmienené manželským zväzkom daňovníka a môže si ju uplatniť iba v prípade, ak manželka (manžel) žije s daňovníkom v domácnosti a spĺňa aspoň jednu z nasledujúcich podmienok:
- starala sa o vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti (za vyživované sa považuje dieťa do dovŕšenia 3, resp. 6 rokov života v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z.);
- v príslušnom zdaňovacom období poberala peňažný príspevok na opatrovanie v zmysle zákona č. 447/2008 Z. z.;
- bol/bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie;
- je občanom so zdravotným postihnutím;
- je občanom s ťažkým zdravotným postihnutím.
Ak daňovník splní podmienky v priebehu roku, nárok na nezdaniteľnú časť mu vzniká v sume zodpovedajúcej 1/12 za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli podmienky splnené.
Aká je výška nezdaniteľnej časti základu dane na manželku/manžela?
Výška nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela) závisí od výšky základu dane daňovníka a od výšky vlastného príjmu manželky/manžela. Vlastný príjem manželky/manžela je tvorený akýmkoľvek príjmom, aj tým, čo je od dane z príjmov oslobodený okrem zamestnaneckej prémie, daňového bonusu na vyživované dieťa, zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť, štátnych sociálnych dávok a okrem štipendia poskytovaného študentovi, zníženým o poistné a príspevky na zdravotné a sociálne poistenie, ktoré bola povinná platiť z tohto príjmu.
Upozornenie! Medzi štátne sociálne dávky, ktoré sa nezapočítavajú do vlastného príjmu patrí iba príspevok pri narodení dieťaťa a na viac súčasne narodených detí, príspevok na pohreb, rodičovský príspevok, prídavok na dieťa a príplatok k nemu, 13. dôchodok, kompenzačný príspevok baníkom, príplatok k dôchodku politickým väzňom a príspevok športovému reprezentantovi. To znamená, že materské, tehotenské, nemocenské dávky, všetky druhy dôchodkov, výhry atď. sa započítavajú do vlastného príjmu!
Najvyššia suma NČZD na manželku (manžela) za rok 2023 bude vo výške 4 500,86 eur a to v takom prípade, ak by daňovník dosiahol za rok 2023 základ dane nižší alebo rovnajúci sa 41 445,46 eur a zároveň manželka by nemala za rok 2023 žiadny vlastný príjem. Ak by manželka dosiahla v roku 2023 nejaký vlastný príjem, tak výška NČZD je vo výške rozdielu sumy 4 500,86 eur a vlastného príjmu. V prípade, že by bol vlastný príjem vyšší ako 4 500,86 eur, NČZD na manželku bude rovný nule.
V prípade, že by základ dane daňovníka za rok 2023 presiahol sumu 41 445,46 eur
- výška NČZD by bola rozdielom medzi sumou 14 862,23 eur a ¼ základu dane daňovníka, ak vlastný príjem manželky/manžela bol vo výške nula;
- výška NČZD by bola rozdielom medzi sumou 14 862,23 a ¼ základu dane daňovníka zníženej o vlastný príjem manželky/manžela, ak manželka/manžel mala vlastný príjem.
Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier)
V skupine nezdaniteľných častí základu dane môžeme nájsť ešte jedno zvýhodnenie, ktoré je možné za rok 2023 uplatniť a znížiť si tak základ dane. Ide o príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (DDS), ktoré si daňovník môže odpočítať od základu dane vo výške, v akej boli preukázateľne zaplatené v príslušnom zdaňovacom období. Zvýhodnenie je možné uplatniť v úhrne najviac 180 eur za rok.
Táto nezdaniteľná časť základu dane nie je výnimkou a takisto na jej uplatnenie musí daňovník spĺňať nasledovné podmienky:
- príspevky na DDS zaplatil na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31.12.2013, alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu,
- nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu o doplnkovom dôchodkom sporení.
Aj napriek tomu, že sme už vyčerpali všetky nezdaniteľné časti základu dane, so „žolíkmi“ sme ešte neskončili. Existujú ďalšie daňové zvýhodnenia, ktoré si daňovníci môžu uplatniť na zníženie svojho daňového zaťaženia. Ide o daňový bonus. Na rozdiel od nezdaniteľnej časti základu dane, ktorý znižuje základ dane daňovníka, daňový bonus znižuje už výslednú daňovú povinnosť. V slovenskej legislatíve poznáme dva daňové bonusy – daňový bonus na dieťa a daňový bonus na zaplatené úroky.
Daňový bonus na dieťa
Daňový bonus na dieťa upravuje § 33 zákona o dani z príjmov. Pri tomto type bonusu sa vychádza z pojmu vyživované dieťa, ktoré sa považuje za nezaopatrené. Daňovník si môže uplatniť daňový bonus v prípade, že sa stará o vlastné dieťa, osvojené dieťa, dieťa prevzaté do starostlivosti na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo o dieťa druhého z manželov, ktoré sa považuje za nezaopatrené.
Pre získanie nároku na daňový bonus na dieťa musia byť splnené určité podmienky. Základnou z nich, je že sa daňovník stará o dieťa žijúce s ním v jednej spoločnej domácnosti. Ďalšou podmienkou je, že dieťa musí byť nezaopatrené. Za nezaopatrené dieťa sa považuje dieťa do dovŕšenia 25 rokov veku, avšak iba v prípade, ak sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom na strednej alebo vysokej škole dennou formou štúdia. Ak by dieťa skončilo štúdium, daňový bonus patrí daňovníkovi iba do mesiaca, v ktorom skončil daný školský rok. Daňový bonus si daňovník môže uplatniť na každé dieťa, ktoré spĺňa podmienky nároku na daňový bonus. Uplatniť si ho môže však iba jeden z rodičov. Za účelom maximalizácie výšky daňového bonusu však môže dôjsť k spočítavaniu základov dane oboch rodičov.
SZČO si uplatňuje daňový bonus na dieťa raz ročne prostredníctvom podania daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby. Na druhú stranu, zamestnanec sa môže rozhodnúť, či si daňový bonus na dieťa bude uplatňovať mesačne alebo ročne.
Do 30.04.2023 bolo v platnosti ustanovenie, ktoré neumožňovalo daňovníkovi uplatniť si daňový bonus na dieťa v prípade, že sa mu poskytovala dotácia na stravu. Dané ustanovenie bolo však od 01.05.2023 zrušené.
Aká je výška daňového bonusu na dieťa?
V roku 2023 si môžu daňovníci s nárokom na daňový bonus uplatniť najviac na jedno vyživované dieťa:
- 50 eur mesačne, ak dieťa dovŕšilo 18 rokov veku;
- 140 eur mesačne, ak dieťa nedovŕšilo 18 rokov veku (Pozor! Za mesiace január až apríl platí podmienka nepoberania dotácie na stravu).
Výška daňového bonusu po novom závisí aj od výšky základu dane z aktívnych príjmov (§ 5 a § 6 ods. 1 a 2) daňovníka. V prípade jedného vyživovaného dieťaťa môže byť výška daňového bonusu maximálne v sume 20 % čiastkového základu dane daňovníka, v prípade 2 vyživovaných detí je to 27 %, v prípade 3 vyživovaných ide o 34 %, v prípade 4 vyživovaných detí je to 41 %, ak má daňovník 5 vyživovaných detí môže si uplatniť daňový bonus maximálne do výšky 48 % a v prípade 6 a viac detí ide o 55 %.
Čo je to spočítavanie základov dane oprávnených osôb?
Od 01.01.2023 vstúpila do platnosti novela zákona, ktorou si daňovník môže zvýšiť nárok na daňový bonus vzhľadom na výšku svojho čiastočného základu dane a to tým, že navýši svoj základ dane o úhrn základov dane podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 druhej oprávnenej osoby vyživujúcej dieťa v domácnosti, resp. o pomernú časť základov dane druhej oprávnenej osoby, ak táto druhá oprávnená osoba spĺňa podmienky na uplatnenie daňového bonusu len časť roka.
Pozor! Zamestnanec môže takúto výhodu využiť iba v prípade, že podá za zdaňovacie obdobie daňové priznanie. Tzn., že takúto možnosť nie je možné využiť prostredníctvom ročného zúčtovania dane.
Daňový bonus na zaplatené úroky
Pri danom type daňového bonusu sa musí jednať o zaplatené úroky vyčíslené z poskytnutého úveru na bývanie. Môže ísť iba o jeden úver na bývanie a jeho výška môže byť maximálne 50 000 eur. Zároveň je podmienkou aby bola zmluva uzatvorená po 31.12.2017.
- ku dňu podania žiadosti o úver na bývanie má daňovník najmenej 18 rokov a najviac 35 rokov;
- jeho priemerný mesačný príjem dosiahnutý za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom uzatvoril zmluvu o úvere na bývanie, nesmie prekročiť 1,3 násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca;
- ak je daňovník dlžníkom zo zmluvy o úvere na bývanie, na ktorú si uplatňuje nárok na daňový bonus na zaplatené úroky, spolu s iným dlžníkom alebo spolu s inými viacerými dlžníkmi (ďalej len spoludlžník), pri uplatnení daňového bonusu na zaplatené úroky je potrebné, aby aj tento spoludlžník splnil podmienku veku, pričom priemerný mesačný príjem dlžníka spolu so spoludlžníkom nesmie presiahnuť súčin počtu dlžníka a spoludlžníka a 1,3 násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca. Spoludlžníkovi nárok na daňový bonus na zaplatené úroky nevzniká.
Aká je výška daňového bonusu na zaplatené úroky?
Suma daňového bonusu je určená vo výške 50 % zaplatených úrokov, avšak maximálne do výšky 400 eur. Oproti ostatným bonusom je stanovená aj doba, počas ktorej možno tieto úroky uplatňovať, a to na 5 po sebe nasledujúcich rokov. (bezprostredne)
V prípade, že by ste sa chceli o danej téme dozvedieť viac aj inou – pohodlnejšou formou, pustite si našu epizódu podcastu caffé epercento, ktorú sme na danú tému pripravili.
