„RTI“ – Výrazná zmena pre podnikateľské prostredie

Publikované 19. 10. 2021

Ako vnímate sumu 2 miliardy eur? Niektorí z nás si takú sumu ani nedokážu predstaviť, nie to ešte predstaviť si situáciu, že by o takéto množstvo peňazí prišli. Prekvapením možno bude, že sa to deje každému z nás. Nie však každému osobne, ale ako občanom Slovenskej republiky. Slovenská republika totižto každoročne prichádza o viac ako 2 miliardy eur, čo je spôsobené medzerou výberu daní[1].  Spomedzi krajín Európskej únie spadá Slovensko medzi krajiny s najvyššou daňovou medzerou. Nie je teda prekvapením, že  sa štát snaží nájsť riešenie danej situácie a znížiť ním daňovú medzeru v čo najväčšej miere.  Ministerstvo financií vkladá veľkú nádej do pripravovaného nástroja, ktorého podstata spočíva v oznamovaní údajov z vyhotovovaných a prijatých faktúr finančnej správe v reálnom čase.
 
Legislatívnym rámcom prezentovaného nástroja (skr. RTI[2]) bude zákon o zasielaní údajov finančnej správe z faktúr daňových subjektov, ktorého návrh Ministerstvo financií zverejnilo ešte 13. januára 2021. Týmto nástrojom chce štát bojovať proti daňovým únikom a znižovať tým spomínanú daňovú medzeru. Okrem toho je cieľom zefektívniť výkon správy daní.

Príčiny zavedenia RTI

Objasnime si bližšie príčiny, kvôli ktorým sa Ministerstvo financií uchýlilo k zavedeniu takejto výraznej zmeny, ktorá zasiahne celé podnikateľské prostredie.

Prvou príčinou je nízka efektivita výberu daní oproti ostatným krajinám EÚ. V roku 2020 dosiahla daňová medzera pre výber dane z pridanej hodnoty (DPH) výšku 1,3 mld. eur. V percentuálnom vyjadrení išlo o stratu vo výške 16,6 % oproti celkovému očakávanému príjmu z DPH. Pri dani z príjmov právnickej osoby (DzPPO) medzera v roku 2020 predstavovala približne 0,7 mld., tzn., že štátu tak každoročne pri výbere DPH a DzPPO uniká približne 2 mld. eur daňových príjmov. Nízka efektivita pri výbere dodatočne vyrubenej dane v rámci daňových kontrol má byť druhou hlavnou príčinou zavedenia RTI. Problémom však nie je nízky počet daňových kontrol alebo ich cielenie, ale veľmi nízky reálny výber dodatočne vyrubenej dane po daňovej kontrole. Práveže naopak. Napríklad, v roku 2020 bola efektivita daňových kontrol (pomer skončených daňových kontrol na celkovom počte začatých kontrol) na úrovni 79,2 %. Z toho vyplýva, že finančnej správe sa darí v identifikácií rizikových transakcií, avšak výber dodatočne vyrubenej dane je k tomu neúmerný. Príčinou by podľa finančnej správy malo byť, že sa k informáciám dostáva neskoro, nakoľko, napríklad pri DPH je zdrojom informácií kontrolný výkaz, ktorý sa podáva so značným časovým oneskorením oproti dátumu uskutočnenej transakcie. Pri mesačných platiteľoch môže ísť o oneskorenie najviac cca 55 dní a pri štvrťročných až o 117 dní. RTI by malo byť riešením týchto časových nesúladov aby finančná správa získala informácie o zdaniteľných transakciách v reálnom čase.

Forma RTI

Ako to bude vyzerať?

Na základe vyjadrení ministerstva tento nástroj nestanovuje povinnosť viesť elektronickú fakturáciu a jeho cieľom nie je ovplyvňovať už podnikateľmi zaužívané spôsoby doručovania obchodnej dokumentácie. RTI by nemalo vo väčšej miere zvýšiť záťaž podnikateľského prostredia. Podnikatelia, ktorí nevyužívajú účtovný alebo fakturačný systém by mali mať k dispozícii mobilnú aplikáciu, prostredníctvom ktorej vyhotovenie faktúry bude súčasne plniť povinnosť oznamovania údajov z nej. Zároveň by v rámci RTI podnikateľ mal zadávať aj údaje z prijatých faktúr, na základe ktorých si uplatňuje odpočet DPH alebo daňový výdavok. Ako „kompenzáciu“ za novú povinnosť by u platiteľov DPH malo dôjsť k vypusteniu kontrolného výkazu zo zákona o dani z pridanej hodnoty a teda k zrušeniu tejto povinnosti.

Vecný rozsah zákona o RTI

V zákone sú v rámci vecného rozsahu ustanovené nasledovné náležitosti:

1. povinnosť vyhotovenia faktúry;
2. obsahové náležitosti faktúry;
3. povinnosť zasielať údaje z faktúr;
4. povinnosť oznamovať faktúry.

Podnikatelia budú mať povinnosť zasielať údaje z vyhotovovanej faktúry ešte pred jej konečným vyhotovením, odoslaním odberateľovi. Čo sa týka prijatej faktúry, povinnosť oznámiť jej prijatie vznikne len tomu subjektu, u ktorého daná faktúra predstavuje právo na odpočítanie DPH alebo daňový výdavok/náklad na dani z príjmov. Povinnosť oznámenia bude musieť byť  však splnená skôr ako uplatnenie odpočítania. Napríklad, pri odpočítaní DPH z prijatej faktúry, bude prvým krokom jej oznámenie na finančnej správe a až následné podanie priznania k DPH a odpočítanie DPH z danej faktúry.

Osobný rozsah zákona o RTI

Osobný rozsah vymedzuje subjekty, na ktoré sa bude zákon vzťahovať. Vyššie uvedené povinnosti bude mať každá osoba, ktorá je podnikateľom (živnostník, s.r.o., a.s., advokát a pod.) pri výkone podnikania podľa ustanovení Obchodného zákonníka alebo je platiteľom DPH podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. V prípade, že ide o podnikateľa, ktorého činnosťou je prenájom bytu, avšak nie ako výkon podnikania, na neho sa tento zákon vzťahovať nebude.

Pojmy v zmysle zákona o RTI

Návrh zákona o RTI sa vzťahuje na podnikateľa lebo platiteľa DPH, ktorý dodáva tovar, poskytuje službu alebo prijíma platbu pred dodaním tovaru alebo poskytnutím služby a vzniká mu povinnosť vykázať daň podľa osobitných predpisov (dodávateľ). Zákon sa bude vzťahovať aj na podnikateľa alebo platiteľa DPH, ktorý si na druhej strane uplatňuje právo na odpočítanie DPH alebo si uplatňuje daňový výdavok podľa zákona o dani z príjmov (odberateľ).

Pri pojmoch dodanie tovaru alebo poskytnutie služby sa bude v zmysle zákona o RTI vychádzať zo zákona o DPH, pričom za dodanie tovaru sa bude považovať aj dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo, alebo odovzdanie tovaru (napr. auto) na základe nájomnej zmluvy.
Faktúrou v zmysle návrhu zákona je každý dokument preukazujúci nárok na platbu za dodanie tovaru alebo poskytnutie služby, ktoré sa uskutočnilo alebo sa má uskutočniť. Ak medzi dodávateľom a odberateľom dôjde k uzavretiu zmluvy, ktorá obsahuje dohodu o platbách (poistné zmluvy, leasingové zmluvy), tá sa bude považovať za faktúru. Nebude potrebné vydávať faktúru ku každému plneniu.
Fakturačným softvérom sa bude rozumieť vlastné technické riešenie podnikateľov, ktoré používajú. Virtuálnou faktúrou bude aplikácia poskytovaná zadarmo. Aplikáciu si podnikatelia budú môcť stiahnuť do zariadenia pripojiteľného na internet. Systém e-faktúra bude digitálne prostredie slúžiace na elektronickú evidenciu údajov z faktúr a dokladov o platbe prostredníctvom fakturačného softvéru alebo virtuálnej faktúry. Po zaevidovaní údajov z vyhotovenej faktúry bude systémom e-faktúra pridelený QR kód, ktorý bude slúžiť ako identifikátor faktúry. QR kód bude povinnou náležitosťou vyhotovenej faktúry a bez neho podnikateľ nebude môcť faktúru odoslať odberateľovi. Podpisovým kódom sa bude rozumieť kód vygenerovaný fakturačným softvérom. Podpisový kód bude môcť na faktúre uvádzať iba dodávateľ/odberateľ, ktorý bude mať schválený osobitný režim oznamovania údajov z faktúr.

Ako to má vyzerať v praxi?

Vyhotoviť faktúru bude mať podnikateľ pri každom dodaní tovaru alebo poskytnutí služby, či už v rámci B2B alebo B2C transakcie, pričom pravidlá určenia miesta dodania tovaru alebo poskytnutia služby podliehajú zákonu o dani z pridanej hodnoty.  Povinnosť vyhotoviť faktúru bude však podliehať aj určitým plneniam poskytnutým mimo Slovenskej republiky, a to tým, ktoré budú predmetom dane z príjmov a súčasne z tohto plnenia nevyplýva povinnosť vyhotoviť faktúru podľa osobitného zákona platného v inom štáte. Takisto ak zahraničnému dodávateľovi vznikne povinnosť vyhotoviť faktúru v zmysle zákona o DPH, bude povinný zaslať údaje z faktúry do systému e-faktúra. 

V praxi je veľmi bežnou situáciou požadovanie platby ešte pred dodaním tovaru alebo služby.. Ako to bude prebiehať v takýchto prípadoch? Platiteľovi DPH totižto vzniká daňová povinnosť dňom prijatia platby. V zmysle všetkých pravidiel RTI bude podnikateľ musieť vyhotoviť faktúru ešte pred zaslaním požiadavky o platbu svojmu odberateľovi.

Faktúru budú povinné vystavovať všetky osoby, neplatitelia DPH, ak príjmy za fakturované tovary a služby budú predmetom dane z príjmov. Z tejto povinnosti budú aj výnimky, na ktorých sa nebude vzťahovať, a to napr.:

• podnikateľ, ktorý je povinný používať na evidenciu tržieb pokladnicu ekasa klient, okrem prípadu, ak eviduje tržbu na základe faktúry;
• podnikateľ, ktorý uskutočňuje predaj tovaru alebo služby prostredníctvom predajných automatov;
• podnikateľ poskytujúci tovar alebo služby vo vysokohorských zariadeniach, alebo
• pri praktickom vyučovaní žiakov.

Zákonom bude stanovená lehota na vystavenie faktúry do 15 dní od dodania tovaru alebo poskytnutia služby, respektíve prijatia platby. Výnimkou je situácia, kedy podnikateľ žiada platbu ešte pred dodaním tovaru alebo služby, vtedy je povinný vyhotoviť faktúru pred prijatím platby.

Zo strany odberateľa sa zákonom stanoví povinnosť potvrdiť údaje z prijatej faktúry. Odberateľ tak bude musieť oznámiť údaje z faktúry pred uplatnením práva na odpočítanie DPH (tzn. pred podaním priznania k DPH), alebo pred uplatnením daňového výdavku (tzn. pred podaním priznania k DzP), podľa toho, čo nastane skôr. V prípade, že podnikateľ zabudne a cez systém e-faktúra neoznámi údaje z prijatej faktúry, odpočítať si DPH alebo daňový výdavok bude stále môcť – toto právo mu nemá byť odopreté, avšak za nesplnenie povinnosti mu bude uložená pokuta.

Čo sa týka celkovo bezpečnosti a ochrany pred zneužitím údajov je na účely identifikácie navrhované používať kvalifikované certifikáty, ktoré budú odberatelia a dodávatelia na komunikáciu so systémom e-faktúra používať. Tie budú povinní oznámiť systému e-faktúra ešte pred prvým odoslaním údajov. Certifikáty majú byť vydávané kvalifikovanou certifikačnou autoritou. Tie si bude dodávateľ, resp. odberateľ vedieť nahrať do svojho
fakturačného systému alebo virtuálnej faktúry. Všetky údaje zasielané do systému e-faktúra majú byť považované za daňové tajomstvo.