úspora času
pri inventarizácii
Publikované 12. 12. 2022
Samostatne zárobková činnosť - takáto forma podnikania je v podnikateľskom prostredí na Slovensku veľmi populárna. Mnoho ľudí, či už hneď po skončení štúdia, alebo kedykoľvek v priebehu ich profesionálneho vývoja siahne po tejto forme podnikania a je si tak "vlastným pánom".
Rozmýšľate nad založením si živnosti a neviete, kde začať? Zakladáte si živnosť práve teraz? Alebo ste len zvedavý, čo všetko sa skrýva pod danou témou? Tento článok je určený práve pre vás. Dozviete sa o povinnostiach SZČO, možnostiach, registrácii, výhodách a nevýhodách tejto formy podnikania.
Vo svojom okolí sa môžete stretnúť s veľa ľuďmi, ktorí podnikajú ako SZČO, teda na základe živnostenského oprávnenia, prípadne na základe iného ako živnostenského oprávnenia. V dnešnej dobe je založenie živnosti oveľa jednoduchšie. Dá sa podať aj elektronicky a všetko ohľadom založenia živnosti je možné vybaviť na jednom mieste prostredníctvom Jednotného kontaktného miesta (JKM), kde je možné vybaviť všetky povinné administratívne úkony súvisiace so začiatkom podnikania a niektoré úkony súvisiace s podnikateľskou činnosťou na jednom mieste (napr. ohlásiť živnosť, požiadať o zápis do obchodného registra, prihlásiť sa do systému povinného zdravotného poistenia, oznámiť zmeny, ukončiť podnikanie a pod.). Okrem týchto služieb poskytujú JKM aj podrobné informácie týkajúce sa vzniku oprávnenia na podnikanie.
V minulosti mohlo vybavenie živnostenského oprávnenia trvať aj týždeň, v súčasnosti, vďaka elektronizácii (potrebný občiansky preukaz s čipom) a zriadeniu JKM je vybavenie jednoduché, rýchle a dokonca lacnejšie – pri elektronickom podaní sú poplatky spojené so založením živnosti znížené na polovicu.
Aký je rozdiel medzi SZČO a zamestnancom?
Rozdielov je veľa, napríklad pracovný čas. Zatiaľ čo zamestnanec má presne dohodnutú pracovnú dobu so zamestnávateľom, SZČO si svoju pracovnú dobu určuje sám, resp. v zmysle dohody so svojim odberateľom. Ďalšou výhodou je, že pri podnikaní si živnostník môže znížiť základ dane o náklady, napríklad na telefón, nájomné, automobil a iné, čo zamestnancovi zákon neumožňuje. Z pohľadu SZČO je to akási väčšia sloboda, keď sú sami sebe pánmi, vedia si regulovať objem práce, pracovný čas, čo uplatnia vo výdavkoch a pod. SZČO má oproti zamestnancovi aj možnosť určitej daňovej optimalizácie – môže si ľubovoľne zvoliť jeden zo spôsobov uplatňovania výdavkov, podľa toho, čo je pre nich výhodnejšie pri uplatnení výdavkov k príjmom. Spôsoby sú tri – paušálne výdavky, daňová evidencia alebo jednoduché účtovníctvo.
Čo sú to výdavky v prípade SZČO?
V prvom rade treba odlíšiť pojmy výdavok a náklad, tieto si živnostníci často zamieňajú. Pri SZČO je potrebné si uvedomiť, že z daňového hľadiska sú pre nich podstatné daňové výdavky, tzn., čo skutočne zaplatili. Uvedieme si príklad:
Živnostník prijal dňa 26.12.2022 od svojho dodávateľa faktúru za prijaté služby. Faktúru uhradil 04.01.2023. Samotná faktúra predstavuje náklad dňom vystavenia, resp. dňom dodania služby, t.j. 26.12.2022, avšak výdavkom u živnostníka sa stáva až 04.01.2023. Z toho vyplýva, že tento výdavok (aj napriek tomu, že služba bola poskytnutá v roku 2022) zníži základ dane živnostníka za rok 2023 a nie za rok 2022.
Pozn. To isté platí aj pri príjmoch. Živnostník za daný rok zdaňuje iba tie príjmy, ktoré skutočne prijal v danom roku.
Ďalej je potrebné si uvedomiť, že nie všetko čo je výdavkom – to čo živnostník zaplatil je aj daňovým výdavkom – nákladom. Náklad (daňový výdavok) je položka, ktorá sa odpočíta od zdaniteľného príjmu a zníži základ dane, z ktorého sa vypočíta daň. Základná definícia nákladu – daňového výdavku znie: výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Znamená to, že výdavok musí súvisieť s výkonom podnikateľskej činnosti , s príjmami z nej dosiahnutými, ďalej musí byť preukázateľný, teda podložený faktúrou, zmluvou, dokladom z e-kasy a musí byť zaplatený – na preukázanie slúži bankový výpis alebo pokladničné doklady. Pri vysvetľovaní pojmu daňový výdavok nemôžeme zabudnúť opomenúť aj jeho daňovú uznateľnosť. Nie každý daňový výdavok je zo strany daňového úradu uznaný v celom rozsahu. Poznáme prípady, keď je daňový výdavok uznaný v 100 %-nej výške, v zákonom stanovených podmienkach vo výške 80 % a môže sa stať, že daňový výdavok je uznaný vo výške 0 %, teda nie je uznaný vôbec.
O daňovej uznateľnosti a neuznateľnosti konkrétneho výdavku vám odporúčame konzultáciu s vašim daňovým poradcom, prípadne účtovníkom.
Spôsoby uplatňovania výdavkov
Ako sme uvádzali vyššie v texte, spôsoby uplatňovania výdavkov u fyzickej osoby – podnikateľa sú tri: daňová evidencia (preukázateľné výdavky), paušálne výdavky alebo jednoduché účtovníctvo.
Pozn. SZČO sa môže rozhodnúť aj pre podvojné účtovníctvo, avšak v nadväznosti na predchádzajúci text túto možnosť neuvádzame, nakoľko pri podvojnom účtovníctve SZČO, rovnako ako právnické osoby berie do úvahy náklady a výnosy, nie príjmy a výdavky!
Daňová evidencia – v prípade, že sa SZČO rozhodne uplatňovať preukázateľné výdavky, musí viesť podrobnú daňovú evidenciu. Preukázateľné výdavky sú skutočne vynaložené výdavky na podnikanie, ktoré sú podložené faktúrami, zmluvami, dokladmi z e-kasy a pod. Preukázateľné preto, lebo SZČO ich musí vedieť preukázať a to práve uvedenými dokladmi. Čiastkovým základom dane je v takomto prípade rozdiel sumy zdaniteľných príjmov a sumy preukázateľných výdavkov za dané zdaňovacie obdobie. Pri tomto type vzniká SZČO povinnosť viesť počas celého zdaňovacieho obdobia daňovú evidenciu o
a) príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov
b) daňových výdavkoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov
c) hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku [(§ 2 písm. m)]
d) zásobách a pohľadávkach,
e) záväzkoch.
Mohli by sme povedať, že daňová evidencia je menej prísnou formou jednoduchého účtovníctva.
Jednoduché účtovníctvo – pri jednoduchom účtovníctve SZČO taktiež uplatňuje skutočne preukázateľné výdavky a to na základe vedenia jednoduchého účtovníctva. Stáva sa tak účtovnou jednotkou. Z toho dôvodu sa na tieto fyzické osoby nevzťahuje nielen zákon o dani z príjmov, ale aj zákon o účtovníctve a postupy účtovania. Vedením účtovníctva je zabezpečený lepší a podrobnejší prehľad o príjmoch a výdavkoch ako v iných prípadoch.
Účtovná jednotka (SZČO) účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva účtuje v týchto účtovných knihách:
Rozmýšľate nad založením si živnosti a neviete, kde začať? Zakladáte si živnosť práve teraz? Alebo ste len zvedavý, čo všetko sa skrýva pod danou témou? Tento článok je určený práve pre vás. Dozviete sa o povinnostiach SZČO, možnostiach, registrácii, výhodách a nevýhodách tejto formy podnikania.
Vo svojom okolí sa môžete stretnúť s veľa ľuďmi, ktorí podnikajú ako SZČO, teda na základe živnostenského oprávnenia, prípadne na základe iného ako živnostenského oprávnenia. V dnešnej dobe je založenie živnosti oveľa jednoduchšie. Dá sa podať aj elektronicky a všetko ohľadom založenia živnosti je možné vybaviť na jednom mieste prostredníctvom Jednotného kontaktného miesta (JKM), kde je možné vybaviť všetky povinné administratívne úkony súvisiace so začiatkom podnikania a niektoré úkony súvisiace s podnikateľskou činnosťou na jednom mieste (napr. ohlásiť živnosť, požiadať o zápis do obchodného registra, prihlásiť sa do systému povinného zdravotného poistenia, oznámiť zmeny, ukončiť podnikanie a pod.). Okrem týchto služieb poskytujú JKM aj podrobné informácie týkajúce sa vzniku oprávnenia na podnikanie.
V minulosti mohlo vybavenie živnostenského oprávnenia trvať aj týždeň, v súčasnosti, vďaka elektronizácii (potrebný občiansky preukaz s čipom) a zriadeniu JKM je vybavenie jednoduché, rýchle a dokonca lacnejšie – pri elektronickom podaní sú poplatky spojené so založením živnosti znížené na polovicu.
Aký je rozdiel medzi SZČO a zamestnancom?
Rozdielov je veľa, napríklad pracovný čas. Zatiaľ čo zamestnanec má presne dohodnutú pracovnú dobu so zamestnávateľom, SZČO si svoju pracovnú dobu určuje sám, resp. v zmysle dohody so svojim odberateľom. Ďalšou výhodou je, že pri podnikaní si živnostník môže znížiť základ dane o náklady, napríklad na telefón, nájomné, automobil a iné, čo zamestnancovi zákon neumožňuje. Z pohľadu SZČO je to akási väčšia sloboda, keď sú sami sebe pánmi, vedia si regulovať objem práce, pracovný čas, čo uplatnia vo výdavkoch a pod. SZČO má oproti zamestnancovi aj možnosť určitej daňovej optimalizácie – môže si ľubovoľne zvoliť jeden zo spôsobov uplatňovania výdavkov, podľa toho, čo je pre nich výhodnejšie pri uplatnení výdavkov k príjmom. Spôsoby sú tri – paušálne výdavky, daňová evidencia alebo jednoduché účtovníctvo.
Čo sú to výdavky v prípade SZČO?
V prvom rade treba odlíšiť pojmy výdavok a náklad, tieto si živnostníci často zamieňajú. Pri SZČO je potrebné si uvedomiť, že z daňového hľadiska sú pre nich podstatné daňové výdavky, tzn., čo skutočne zaplatili. Uvedieme si príklad:
Živnostník prijal dňa 26.12.2022 od svojho dodávateľa faktúru za prijaté služby. Faktúru uhradil 04.01.2023. Samotná faktúra predstavuje náklad dňom vystavenia, resp. dňom dodania služby, t.j. 26.12.2022, avšak výdavkom u živnostníka sa stáva až 04.01.2023. Z toho vyplýva, že tento výdavok (aj napriek tomu, že služba bola poskytnutá v roku 2022) zníži základ dane živnostníka za rok 2023 a nie za rok 2022.
Pozn. To isté platí aj pri príjmoch. Živnostník za daný rok zdaňuje iba tie príjmy, ktoré skutočne prijal v danom roku.
Ďalej je potrebné si uvedomiť, že nie všetko čo je výdavkom – to čo živnostník zaplatil je aj daňovým výdavkom – nákladom. Náklad (daňový výdavok) je položka, ktorá sa odpočíta od zdaniteľného príjmu a zníži základ dane, z ktorého sa vypočíta daň. Základná definícia nákladu – daňového výdavku znie: výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Znamená to, že výdavok musí súvisieť s výkonom podnikateľskej činnosti , s príjmami z nej dosiahnutými, ďalej musí byť preukázateľný, teda podložený faktúrou, zmluvou, dokladom z e-kasy a musí byť zaplatený – na preukázanie slúži bankový výpis alebo pokladničné doklady. Pri vysvetľovaní pojmu daňový výdavok nemôžeme zabudnúť opomenúť aj jeho daňovú uznateľnosť. Nie každý daňový výdavok je zo strany daňového úradu uznaný v celom rozsahu. Poznáme prípady, keď je daňový výdavok uznaný v 100 %-nej výške, v zákonom stanovených podmienkach vo výške 80 % a môže sa stať, že daňový výdavok je uznaný vo výške 0 %, teda nie je uznaný vôbec.
O daňovej uznateľnosti a neuznateľnosti konkrétneho výdavku vám odporúčame konzultáciu s vašim daňovým poradcom, prípadne účtovníkom.
Spôsoby uplatňovania výdavkov
Ako sme uvádzali vyššie v texte, spôsoby uplatňovania výdavkov u fyzickej osoby – podnikateľa sú tri: daňová evidencia (preukázateľné výdavky), paušálne výdavky alebo jednoduché účtovníctvo.
Pozn. SZČO sa môže rozhodnúť aj pre podvojné účtovníctvo, avšak v nadväznosti na predchádzajúci text túto možnosť neuvádzame, nakoľko pri podvojnom účtovníctve SZČO, rovnako ako právnické osoby berie do úvahy náklady a výnosy, nie príjmy a výdavky!
Daňová evidencia – v prípade, že sa SZČO rozhodne uplatňovať preukázateľné výdavky, musí viesť podrobnú daňovú evidenciu. Preukázateľné výdavky sú skutočne vynaložené výdavky na podnikanie, ktoré sú podložené faktúrami, zmluvami, dokladmi z e-kasy a pod. Preukázateľné preto, lebo SZČO ich musí vedieť preukázať a to práve uvedenými dokladmi. Čiastkovým základom dane je v takomto prípade rozdiel sumy zdaniteľných príjmov a sumy preukázateľných výdavkov za dané zdaňovacie obdobie. Pri tomto type vzniká SZČO povinnosť viesť počas celého zdaňovacieho obdobia daňovú evidenciu o
a) príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov
b) daňových výdavkoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov
c) hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku [(§ 2 písm. m)]
d) zásobách a pohľadávkach,
e) záväzkoch.
Mohli by sme povedať, že daňová evidencia je menej prísnou formou jednoduchého účtovníctva.
Jednoduché účtovníctvo – pri jednoduchom účtovníctve SZČO taktiež uplatňuje skutočne preukázateľné výdavky a to na základe vedenia jednoduchého účtovníctva. Stáva sa tak účtovnou jednotkou. Z toho dôvodu sa na tieto fyzické osoby nevzťahuje nielen zákon o dani z príjmov, ale aj zákon o účtovníctve a postupy účtovania. Vedením účtovníctva je zabezpečený lepší a podrobnejší prehľad o príjmoch a výdavkoch ako v iných prípadoch.
Účtovná jednotka (SZČO) účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva účtuje v týchto účtovných knihách:
- v peňažnom denníku,
- v knihe pohľadávok,
- v knihe záväzkov,
- v pomocných knihách, ak je ich vedenie potrebné na preukázanie a vykazovanie predmetu účtovníctva v účtovnej závierke, napríklad pomocná kniha o zložkách majetku, o záväzkoch z pracovnoprávnych vzťahov.
Na vedenie jednoduchého účtovníctva sú spravidla využívané účtovné softvéry na to určené. Rozdielom je tiež, že v prípade jednoduchého účtovníctva je SZČO povinná podať účtovnú závierku, nie však ako súčasť daňového priznania, ale osobitne. Účtovná závierka sa podáva v rovnakom termíne ako daňové priznanie k dani z príjmov.
Účtovná závierka v jednoduchom účtovníctve je tvorená:
Účtovná závierka v jednoduchom účtovníctve je tvorená:
- výkazom o príjmoch a výdavkoch,
- výkazom o majetku a záväzkoch.
Paušálne výdavky – opakom predchádzajúcich dvoch spôsobov uplatňovania výdavkov sú paušálne výdavky. V danom prípade si SZČO neuplatňuje skutočne preukázateľné výdavky ale výdavky ako percento príjmov. Toto percento je vo výške 60 %, čo znamená, že výdavky za zdaňovacie obdobie sú vo výške 60 % celkových zdaniteľných príjmov. V týchto 60-tich %-ách sú zahrnuté všetky výdavky SZČO okrem preukázateľne zaplateného poistného a príspevkov, tzn., že žiadne iné výdavky si už uplatniť nemôže.
Príklad. Živnostník dosiahol za zdaniteľné obdobie príjmy celkovo vo výške 10 000 eur. Za celé obdobie zaplatil poistné celkovo vo výške 1 200 eur. Uplatňuje si paušálne výdavky. Aký vysoký bude jeho čiastkový základ dane (ČZD)?
Príjmy = 10 000 eur
Výdavky = 6 000 eur
Zaplatené poistné = 1 200 eur
Výpočet ZD = 10 000 – 6 000 – 1 200 = 2 800 eur.
Paušálne výdavky majú však hranicu, a to 20 000 eur za zdaňovacie obdobie. V prípade, že 60 % zo sumy zdaniteľných príjmov presiahne sumu 20 000 eur, SZČO si môže do daňových výdavkov uplatniť iba 20 000 eur.
Čo sa teda oplatí viac?
Z nášho pohľadu sú to paušálne výdavky. Predsa len je to 60 % nákladov spolu s pripočítaním zaplatených odvodov a po uplatnení NČZD zriedka vyjde nejaká daň alebo len veľmi nízka. Ak k tomu ešte skombinujeme daňový bonus, prevažne má SZČO preplatok. Paušálne výdavky odporúčame najmä pri živnostníkoch, ktorí poskytujú služby. Títo fakturujú pravidelne mesačne zväčša rovnakú čiastku a nemajú okrem poistného, telefónnych poplatkov, internetu, kancelárskych potrieb, PHL a odpisov žiadne iné výdavky a tie, ktoré majú v súčte väčšinou nedosahujú 60 % celkových príjmov. Pri živnostníkoch vykonávajúcich remeselné činnosti, alebo aj poskytujúcich napr. stravovacie služby sa objavuje viac nákladov – pribúdajú náklady na materiál a tovar, a tu prichádza do úvahy daňová evidencia, ktorá by mohla prevýšiť 60 % celkových príjmov. Pri posudzovaní toho, čo sa oplatí viac odporúčame pristupovať ku každému prípadu individuálne.
V nedávnej dobe sa uvažovalo o zrušení paušálnych výdavkov. Čo by to znamenalo?
Nebol by to to dobrý krok. Finančná správa vie podľa podaných daňových priznaní určiť % daňovníkov, ktorí využívajú túto možnosť a podľa nášho odhadu bude toto číslo dosť vysoké. Pre živnostníkov by to znamenalo svojím spôsobom zredukovanie daňových výdavkov = vyššie dane a všetci dobre vieme, čo nasleduje pri takejto nazvime to „hrozbe“. Rozbehne sa kolotoč získavania akýchkoľvek bločkov, ktoré sa dajú použiť ako daňový výdavok. Zároveň by s touto skutočnosťou pravdepodobne súviselo zvýšenie počtu daňových kontrol dane z príjmov fyzických osôb a otázka potom zostáva, aký prínos by to malo pre štátny rozpočet.
Informácie na danú tému ponúkame aj prostredníctvom podcastu. V prípade, že by ste sa chceli dozvedieť viac prostredníctvom nášho rozhovoru s Luckou Jeleníkovou, kliknite na tlačidlo.
Príklad. Živnostník dosiahol za zdaniteľné obdobie príjmy celkovo vo výške 10 000 eur. Za celé obdobie zaplatil poistné celkovo vo výške 1 200 eur. Uplatňuje si paušálne výdavky. Aký vysoký bude jeho čiastkový základ dane (ČZD)?
Príjmy = 10 000 eur
Výdavky = 6 000 eur
Zaplatené poistné = 1 200 eur
Výpočet ZD = 10 000 – 6 000 – 1 200 = 2 800 eur.
Paušálne výdavky majú však hranicu, a to 20 000 eur za zdaňovacie obdobie. V prípade, že 60 % zo sumy zdaniteľných príjmov presiahne sumu 20 000 eur, SZČO si môže do daňových výdavkov uplatniť iba 20 000 eur.
Čo sa teda oplatí viac?
Z nášho pohľadu sú to paušálne výdavky. Predsa len je to 60 % nákladov spolu s pripočítaním zaplatených odvodov a po uplatnení NČZD zriedka vyjde nejaká daň alebo len veľmi nízka. Ak k tomu ešte skombinujeme daňový bonus, prevažne má SZČO preplatok. Paušálne výdavky odporúčame najmä pri živnostníkoch, ktorí poskytujú služby. Títo fakturujú pravidelne mesačne zväčša rovnakú čiastku a nemajú okrem poistného, telefónnych poplatkov, internetu, kancelárskych potrieb, PHL a odpisov žiadne iné výdavky a tie, ktoré majú v súčte väčšinou nedosahujú 60 % celkových príjmov. Pri živnostníkoch vykonávajúcich remeselné činnosti, alebo aj poskytujúcich napr. stravovacie služby sa objavuje viac nákladov – pribúdajú náklady na materiál a tovar, a tu prichádza do úvahy daňová evidencia, ktorá by mohla prevýšiť 60 % celkových príjmov. Pri posudzovaní toho, čo sa oplatí viac odporúčame pristupovať ku každému prípadu individuálne.
V nedávnej dobe sa uvažovalo o zrušení paušálnych výdavkov. Čo by to znamenalo?
Nebol by to to dobrý krok. Finančná správa vie podľa podaných daňových priznaní určiť % daňovníkov, ktorí využívajú túto možnosť a podľa nášho odhadu bude toto číslo dosť vysoké. Pre živnostníkov by to znamenalo svojím spôsobom zredukovanie daňových výdavkov = vyššie dane a všetci dobre vieme, čo nasleduje pri takejto nazvime to „hrozbe“. Rozbehne sa kolotoč získavania akýchkoľvek bločkov, ktoré sa dajú použiť ako daňový výdavok. Zároveň by s touto skutočnosťou pravdepodobne súviselo zvýšenie počtu daňových kontrol dane z príjmov fyzických osôb a otázka potom zostáva, aký prínos by to malo pre štátny rozpočet.
Informácie na danú tému ponúkame aj prostredníctvom podcastu. V prípade, že by ste sa chceli dozvedieť viac prostredníctvom nášho rozhovoru s Luckou Jeleníkovou, kliknite na tlačidlo.
